Horizontálna poloha a jej úskalia

Horizontálne poloha má aj svoje negatíva. Bočná alebo takzvaná kolísková poloha sa kedysi často a s  obľubou využívala, keďže bolo veľmi populárne brať deti do rúk do tzv. klbka v pomyslení, že sa im tak simuluje poloha, ktorú poznájú z maternice. Je to však omyl.

V čom je horizontálna poloha odlišná oproti vertikálnej a ako vplýva na zdravý vývoj a nosenie?

• dieťa je v nej uložené bokom k telu matky/nosiča, nie je teda splnený celkový princíp koža na kožu; v prípade vrátenia potravy zo žalúdka môže dôjsť k zaduseniu
• nožičky má mierne vystreté, resp. sú viac tlačené k sebe, čiže podpora pri vývoji bedrových kĺbov je minimálna
• pri slabšej zručnosti a nedokonalosti úväzu môže hlavička dieťaťa zapadnúť do šatky či prejsť do príliš veľkého predklonu a dieťa môže mať problémy s dýchaním.

Kojo kolíska – kompromisná a povolená horizontálna poloha

Odborníci a milovníci nosenia a dojčenia neváhali a vymysleli zdravý kompromis spĺňajúci všetky pravidlá aj pre tých, ktorým viac vyhovuje dojčenie v horizontálnej polohe a ťažšie sa im praktizuje vo vertikálnej. Alebo má dieťa tendenciu inklinovať skôr k šikmej polohe v prvých mesiacoch života.

Poloha kojo kolísky vychádza z pravidiel pre dojčenie:

• dieťa je celou svojou prednou, nie bočnou stranou otočené k telu matky
• matka ho drží vo fyziologickej polohe a jednou rukou podopiera hlavičku
• nožičky nie sú vystreté alebo tlačené telom matky, ale približne pri úrovni kolena sa skrčia za chrbát matky

Takto prisaté dieťa na prsník sa následne zašatkuje. Hlavičku mu v rovnakej úrovni, ako bola predtým matkina ruka, podopiera nielen kapsa šatky, ale aj ďalší pás šatky. Nemôže dôjsť k predklonu a následnému uduseniu, lebo dieťa je bradou opreté o matkin prsník. Opora brady mu spôsobuje menší záklon hlavičky, a teda voľný nos a priechodné dýchacie cesty. Potravou sa nemôže zadusiť, keďže neleží na chrbte, ale na boku.