Povery o nosení detí

Keď začnete nosiť dieťa, určite sa každá z vás stretne či už od okoloidúcich, alebo priamo od najbližších príslušníkov rodiny so zvláštnymi otázkami týkajúcimi sa nosenia, ktoré vo  vás kdesi vnútri otvoria pandorinu skrinku pochybností. Robím správnu vec? Neškodím svojmu dieťaťu?
Poďme sa na ne pozrieť a spoločne si ich vysvetliť, aby ste mali stopercentnú istotu, že robíte pre svoje dieťatko to najlepšie, čo potrebuje a vedeli zároveň sebavedome na tieto otázky reagovať.

Keď nosíte dieťatko v šatke alebo v nosiči, je veľmi dôležité, aby ste dbali na dve veci – hlavičku otočenú na bok a viditeľný noštek. Tým pádom má dieťatko voľné dýchacie cesty a udusenie nehrozí. Pokiaľ bábätko zaborí hlavičku do vašej hrude, zľahka sa predkloňte a jemne mu otočte hlávku tak, aby sa líčkom opieralo o vašu hruď. Pokiaľ sa vám nedarí dieťa „opraviť“ a to sa neustále vracia do polohy, kedy má hlavičku rovno, zaborenú do vás, často a pravidelne kontrolujte jeho dýchanie a skúšajte aj naďalej hlavičku polohovať. Z našej skúsenosti to aj tieto deti časom akceptujú.

Novorodenec má tvar chrbtice zahnutý do písmena C, tzv. kyfóza. Kým sa mu vyformuje do žiadaného tvaru S, trvá to približne rok. Prvé prehnutie prichádza pri spevnení krčného svalstva (keď už dokáže udržať hlavičku). Druhé pri spevnení hrudného svalstva (keď si dokáže samo sadnúť). Tretie, finálne, pri spevnení bedrového svalstva (keď sa už dokáže samo postaviť).
Tak, ako by sme nemali nútiť dieťa do týchto vývojových krokov, nemali by sme mu ani narovnávať chrbticu neustálym polohovaním na tvrdú podložku. Chrbtica sa sama prispôsobí danému vývojovému štádiu.
Nosenie tento prirodzený proces podporuje zo všetkého najviac. Jedným z pravidiel nosenia detičiek v šatke aj ergonomickom nosiči je guľatý chrbátik (v neskoršom veku si ho deti automaticky vystierajú). Viac sa o tejto problematike dočítate v našom článku.

Na pomoc si zoberieme Prof. MUDr. Velemínskeho, ktorý vo svojej knihe Dieťa – 3×333 otázok pre detského lekára píše:
„V maternici plávalo dieťa vo vode, stavce boli zaguľatené a nie stláčané. Podmienka beztiaže už ale nie je splnená. Tomuto nebezpečenstvu sa dá predísť, keď použijete šatku na nosenie, ktorá svojou napätou látkou pôsobí ako podpora držania tela dieťaťa, takže sa tak zabráni namáhaniu stavcov. Najčastejší argument proti noseniu novorodencov je obava, že by sa mohla poškodiť chrbtica dieťaťa. Všetci ľudia, ktorí ale dnes sedia s poškodenou chrbticou u ortopédov, ležali s veľkou pravdepodobnosťou ako bábätká, ako sa patrilo, na chrbte. Novorodenci, ktorých matky nosia v šatke, sa vyvíjajú lepšie, než deti, ktoré strávia väčšinu času v detskej postieľke.“
Dodali by sme len toľko, že dieťa nemá hlavičku len tak voľne pohojdávajúcu sa v priestore, ale opretú o hrudník matky a zo strán istenú a regulovanú šatkou či nosičom. V šatke je dieťa, ktoré ešte neovláda krčné svalstvo, viac v bezpečí ako na rukách.
Viac sa o tejto problematike dočítate v našom článku.

Dieťa v nosiči alebo šatke nesedí, je podsadené. Keď sedí, stehná a kolienka má vyrovnané a v úrovni bedier. V nosiacej pomôcke mu kolienka smerujú do výšky nad bedrovú časť, čiže zadoček je nižšie ako kolienka a nie v jednej úrovni. Táto poloha mu netlačí na chrbticu a nenúti do vystretia, ako je to pri sede.
Teplo bábätká potrebujú. Rozdiel je však v tom, že kým si naobliekané a voľne položené dieťa na podložke alebo v kočíku nevie samo regulovať vysokú alebo nízku teplotu (podľa navrstvenia oblečenia), na vašom tele sa jeho teplota dokonale zreguluje. Prípadné potenie je len pozitívny dôsledok tejto regulácie. Pri správnom obliekaní dieťatka v nosiacej pomôcke dokážete aj toto potenie regulovať.
Keď dostanete túto otázku v lete, skúste sa zamyslieť nad tým, či by vám nebolo teplo a nepotili by ste sa aj bez bábätka. A bábätko tiež. Potili by ste sa pravdepodobne rovnako alebo o niečo menej. Výberom správnej šatky a oblečenia s rôznymi vzdušnými a priepustnými materiálmi ako bambus, tencel, hodváb, či schopnosťou termoregulácie ako vlna, môžete eliminovať aj tento jav a dokonca sa cítiť ešte lepšie ako v klasickom oblečení.
 

Skúste sa opýtať „a z ktorej strany?“ 🙂
Aj keď ste začiatočník a nemáte napr. dieťatko úplne ideálne zakapsované, pri základnom úväze Kríž s kapsou mu spodnú časť istí kríž, teda ďalšie dva pruhy látky. Rovnako to platí aj pri mnohých ďalších úväzoch. Ak používate úväzy, kde sa dieťatko vetrá zo strán, šatku majte primerane dotiahnutú. Ergonomické nosiče majú už v súčasnosti niekoľko istení na prackách, čo zvyšuje ich bezpečnosť a istotu pri samovoľnom otvorení pracky.
Ale pokojne sa môžeme pozrieť aj na ten najkrajnejší prípad, keby už dieťatko padalo (aj keď vlastne netušíme, odkiaľ:)), myslíte, že by ste necítili povolenie šatky alebo praciek nosiča a nestihli dostatočne rýchlo zareagovať?
Opäť platí pravidlo – dieťa je pri vás, máte nad ním najvyššiu kontrolu, akú mu len dokážete poskytnúť. Čo v iných prípadoch, keď je mimo vás, neplatí.

Dieťa do troch mesiacov potrebuje vidieť a cítiť najmä matku alebo otca. Byť v bezpečí a blízkosti zdroju potravy a upokojenia. Až neskôr si začína pýtať viac poznania zo sveta. Keď vie držať hlavičku, môže sa pozerať do strán a do vrchu. Už teraz vidí viac, ako keď je napr. v kočíku. Deti navyše dokážu dostatočne prejaviť svoju vôľu. Ak im nedostatočný výhľad vadí, budú sa odťahovať, kričať alebo akokoľvek sa vám snažiť ukázať ich potrebu.
Pokojne teda ukážte neveriacim alebo nepoznajúcim spokojnú tvár vášho dieťaťa a opýtajte sa ich, či si myslia, že potrebuje niečo iné okrem toho, čo má momentálne. A ak by potrebovalo, viete ho dať jednoducho na bok alebo na chrbát a výhľadu už bude mať viac než dosť.
Dieťa sa týmto spôsobom jednoducho rozmaznať nedá, pretože už „rozmaznané“ je. Z maternice. Po narodení len pokračujete v jeho prirodzenom vývine, a to tak, že mu poskytujete čo možno najviac kontaktu. Aby vám neodpadli ruky a nezničila sa chrbtica, používate nosiacu pomôcku.

Novorodenec totiž nevie, že je oddeleným jedincom. Vie len to, že keď je s matkou, cíti sa dobre. Deti nechápu skutočnosť, že ste tu, aj keď vás nevidia, asi do veku 9 – 12 mesiacov. Dieťa nedokáže udržať mentálny obraz matky, aby sa utešilo. Nechápe ešte čas, takže pre neho nič neznamená, keď mu poviete: „Maminka sa o chvíľu vráti.“ Stála citová dostupnosť matky pomáha dieťaťu naučiť sa dôvere, najprv k matke, neskôr v samého seba. Sebadôvera vedie k nezávislosti. Takže dieťa najprv musí prejsť fázou zdravej závislosti, aby sa neskôr mohlo stať bezpečne nezávislým.

Viac si môžete prečítať aj v knihách: Naše děti, naše světy, Vychováváme děti a rosteme s nimi, či Koncept kontinua.

Vyskúšajte si urobiť menší pokus. Zhodnoťte si, koľko času nosíte dieťatko počas jedného dňa. Druhý deň ho noste rovnaký čas, ale na rukách. Ani vy si to neviete predstaviť? Prípadne sa vzdáte po pár hodinách? Kvôli bolesti a nepohodlí pri nosení na rukách by ste s ním stratili minimálne 50 percent kontaktu, ktorý potrebuje. Áno, kontakt mu viete poskytnúť aj iným spôsobom – spoločným ležaním a pod. Keď však chcete fungovať pri bežnom živote, ležať si neprestajne dovoliť nemôžete. Opäť prízvukujeme, šatky a nosiče sú len pomôcky, vďaka ktorým môžete komfortnejšie napĺňať psychologické potreby dieťatka.
Treba myslieť, samozrejme, aj na seba. Výberom správnej pomôcky na nosenie a zvládnutím techniky viazania si chrbát určite nijakým spôsobom nezničíte. Iné je to v prípade, ak problémom s chrbticou čelíte už dlhodobejšie a nosenia sa vôbec netýka. Pre pravidelne nosiacich rodičov alebo pri nosení od  narodenia ani narastajúca váha dieťaťa nie je prekážkou. Platí tu pravidlo ako pri cvičení – telo si na ňu zvykne, keď narastá postupne a nie jednorazovo zo  dňa na deň. A  takto nerastú a nepriberajú ani naše deti 😉
Pri všetkých určite nie zle mienených poznámkach okolia majte stále na pamäti, prečo ste sa rozhodli nosiť a že šatky a nosiče sú len pomôcky, ktorých úlohou je pomáhať pri napĺňaní potrieb dieťatka a vašej existencii v bežnom živote bez toho, aby ste si zničili ruky a chrbát.