Prečo nosiť?

Nosenie bolo po tisícročia súčasťou prirodzenej starostlivosti o deti. S príchodom kočíkov v posledných 100 rokoch sa z modernej spoločnosti takmer úplne vytratilo. Napriek tomu tri štvrtiny svetovej populácie svoje deti stále nosia a postupne sa nosenie začína vracať aj do „moderného sveta“.

Prečo je tomu tak? V súčasnosti pribúda čoraz viac výskumov, ktoré dokazujú dôležitosť kontaktu, blízkosti, pocitu bezpečia a ďalších psychologických potrieb pre život a vývin jedinca. Vyvracajú tak akési tradované chýry, že deti sa nemôžu priveľmi nosiť, lebo budú príliš naviazané na matku, nesamostatné a rozmaznané. Že musia mať pevný režim. Že musia spať oddelene a v samostatnej miestosti a pod.

Pôrodom nevzniká samostatný jedinec

Dieťatko bolo 9 mesiacov súčasťou vášho tela, zvyknuté na bezpečný ohraničený priestor, teplo, tlkot srdca a rytmus vašej chôdze. To, že sa pri pôrode oddelí od matky, neznamená, že je okamžite pripravené naplno sa osamostatniť a byť samé v neznámom priestore. Rovnako, ako nie je pripravené bezprostredným prechodom cez pôrodné cesty hneď vystrieť svoje dovtedy pokrčené nožičky do zavinovačky, či zaguľatený chrbátik na rovnú podložku. Potrebuje na to čas. Práve nosenie v šatke je výborný spôsob, ako im uľahčiť prechod do tohto sveta a podporiť po fyzickej aj psychickej stránke.

  • Nosenie pomáha rodičovi lepšie reagovať na potreby svojho dieťatka.
  • Bábätká si v tesnom fyzickom kontakte dokážu lepšie regulovať telesnú teplotu, dýchanie a tep srdca. Sú spokojnejšie a menej plačú.
  • Nosenie vo vertikálnej polohe pomáha zmierňovať reflux a prirodzenou masážou bruška aj koliky.
  • Abdukčno-flexná poloha (kolienka vyššie ako zadoček, nožičky vytvárajú písmeno M, chrbátik je zaguľatený a pripomína písmeno C) zabezpečuje správny vývin bedrových kĺbov a chrbtice. Mnohí svetoví ortopédi nosenie v šatke odporúčajú ako prevenciu problémov s bedrovými kĺbmi.
  • V čase choroby fyzická blízkosť rodiča zmierňuje nespokojnosť bábätka a kontakt kože na kožu dokáže prirodzene znižovať horúčku.
  • Pohybom nosiaceho sú stimulované všetky receptory kože dieťaťa a neustále sa pri ňom dráždi vestibulárny aparát (mozgové centrum zodpovedné za rovnováhu). To vyvoláva u detí tzv. vestibulárnu slasť (pocit bezpečia a pokoja) a stimuluje rozvoj motoriky
  • Oči dieťaťa vidia pri nosení omnoho viac zo svojho okolia. Detský mozog tým získava viac podnetov dôležitých pre svoj vývoj.

Matke narodením dieťaťa nekončia povinnosti

Štúdie jasne prízvukujú, že dieťa „patrí na matku“ a minimálne prvé mesiace by s ňou malo byť v bezprostrednom kontakte. Aby však ona dokázala vykonávať rôzne domáce práce, starostlivosť o ďalšieho súrodenca či o seba, potrebuje nejakú pomôcku, ktorá jej to zabezpečí a uľahčí. Kontakt, dojčenie na požiadanie či spánok sa dokážu jednoducho za denného chodu vyriešiť nosiacou pomôckou.

  • Nosenie zlepšuje a uľahčuje dojčenie.
  • Dojčenie v šatke dáva mamičke možnosť vykonávať počas neho iné aktivity, prípadne sa venovať staršiemu dieťatku.
  • Nosením v šatke si dieťatko dokáže uspokojovať väčšinu svojich potrieb a rodič má dve voľné ruky.
  • S dieťatkom v šatke sa dostanete aj tam, kde je terén pre kočík neschodný.
  • Nosenie pomáha ako dieťaťu, tak aj matke vytvárať si emočnú väzbu na základe vyplavovania hormónu šťastia (oxytocínu) a brzdenia stresového hormónu (kortizolu).
  • Otcovia si nosením dokážu vytvoriť bližšie puto so svojím dieťaťom.

Šatky a nosiče sú len pomôcky

Ich hlavným cieľom je pomáhať pri napĺňaní základných potrieb dieťaťa v súlade s potrebami matky a rozvíjať tak zdravý potenciál jedincov našej spoločnosti. Východiskový bod nie je nosič či šatka. Primárny je kontakt a potreby. Nosiace pomôcky sú prostriedky, ako tieto potreby uspokojovať čo najlepšie.


Zdroje/literatúra:
Brisch, K.H.: Bezpečná vzťahová väzba, 2010
Hašto, J.: Vzťahová väzba, pripútavacie správanie a psychiatria- psychoterapia, 2006
Cassidy, J., Shaver, P.R: Handbook of Attachment. Theory, Research, and Clinical Applications, 2008
Brisch, K.H.: Bezpečná vzťahová väzba, 2010
Bowlby, J. : Vazba. Teorie kvality ranných vztahů mezi matkou a dítětem, 2010